Sú kresťania ľudia?

Mnohí žijeme tak, akoby odpoveď bola nie: usilujeme sa oslobodiť nielen od hriechu, ale aj od svojej ľudskej podstaty. Motív je chvályhodný – ide o túžbu stať sa duchovnejšími. No ak sa nazdávame, že duchovnosť spočíva v popieraní našej ľudskej prirodzenosti, mýlime sa na celej čiare.
„...ak veríme v ľudskú prirodzenosť Krista, musíme pozitívne vyzdvihnúť aj tú svoju. Nesmieme sa nechať zviesť názorom, že poslušnosť voči Bohu a ľudská prirodzenosť stoja v príkrom rozpore. Ježiš nám ukázal, akými nás Boh na počiatku stvoril a do čoho nás pri vykúpení povoláva: do života v tele, a zároveň k poslušnosti Bohu.
Na našu otázku, či sú kresťania ľudia, teda odpovedáme zreteľným áno. Kresťanský život je obnovovaním a potvrdzovaním Božieho obrazu v nás. Boh sa nehanbí vo svojom Synovi Ježišovi stať naším bratom. A tak ani my nepovažujme za potupu byť ľuďmi, veď k tomu nás On povolal!
Modlím sa, aby nás tieto úvahy podnietili nanovo a realisticky uchopiť svoj kresťanský život a priviedli nás k príkladu najľudskejšieho z ľudí, Ježiša Krista, na ktorého sme povolaní sa podobať.“